Pomôžme si rozprávkou

Prečo a ako rozprávku/príbeh používať na „liečenie“ Prečo a ako rozprávku/príbeh používať na „liečenie“

Prečo a ako rozprávku používať na „liečenie“

Kde bolo, tam bolo... Tak sa začína väčšina rozprávok. Niekedy (a často aj často) život, žiaľ, prinesie udalosti, o ktorých by sme povedali: Kde bolo, tam bolo, raz dávno nedávno stalo sa niečo smutné...

Ak dieťa prežilo veľmi boľavé veci (rozchod rodičov, stratu súrodenca, odobratie z rodiny, stratu rodičov alebo nečakané odlúčenie od rodiča v dôsledku hospitalizácie, odmietanie rodiča alebo jeho nezáujem, zneužívanie, týranie atď.) a začne sa v ňom hromadiť či ovládať ho smútok, strach až úzkosť, nepokoj, zlosť či obrovský pocit viny alebo pochybnosti o vlastnej hodnote, je namieste nájsť slová, ktoré by mu mohli pomôcť dívať sa na prežité udalosti inak.

Pri ťaživých udalostiach, s ktorými boli niektoré deti konfrontované, už klasická rozprávka nemusia stačiť. Vtedy môže pomôcť rozprávka terapeutická – je to špeciálny druh príbehu vybratý alebo vytvorený podľa situácií, ktoré dieťa prežilo. Neponúka šťastný koniec, ako klasická rozprávka, ale ponúka možnosť, ako by sa dieťa mohlo pozerať na svoju situáciu a ako sa s ňou lepšie môže „vyrovnať“. Ponúkame vám námety na použitie terapeutickej rozprávky na pomoc dieťaťu (zďaleka však neuvádzame všetky možnosti).

1. V prvom rade posilňujte VZŤAH s dieťaťom, budujete tak jeho sebaistotu. Trávte s dieťaťom veľa času pri hrách a rozhovoroch, budujte rituály – opakujúce sa pokojné chvíle, ktoré podobne prebiehajú a majú „svoju“ atmosféru, napr. čítajte rozprávky a príbehy spolu s dieťaťom (vždy v podobnom čase, možno na podobnom mieste), načúvajte (pýtajte sa), ako dieťa o hrdinoch premýšľa a pomôžte mu uvidieť jeho vlastné situácie očami hrdinov (napr. v čom je situácia hrdinu podobná so situáciou dieťaťa).

Na tejto stránke si pre inšpiráciu môžete prelistovať či stiahnuť aj príbeh O Dorotke a Braňovi a ich trápeniach s kamarátstvom alebo so vzťahom. Pátrajte so svojím dieťaťom po tom, ako si Dorotka poradila s Braňom, ktorý s ňou chcel byť neustále a čo urobila, aby mu neublížila ...

2. Využite na čítanie príbehy z rôznych kníh (alebo zo života), ktoré popisujú podobné udalosti, ktoré sa stali vášmu dieťaťu, ale kde hrdina vymyslel iné (konštruktívnejšie, bezpečnejšie a pod.) stratégie riešenia. Do tohto spektra môžu patriť aj príbehy iných detí z rozvedených rodín, iných adoptovaných detí atď. Zapamätajte si dôležitú vec: príbeh je začiatkom rozhovoru medzi vami a dieťaťom, ktorý by mal nasledovať.

Hovorte o pocitoch hrdinov rozprávok, ktorí sa v niektorých chvíľach tiež cítia bezradní, sklamaní, opustení, bezcenní... Priznajte tak dieťaťu „nárok“ na prežívanie všetkých svojich pocitov, aby ich viac nemuselo skrývať.

Na tejto stránke nájdete na čítanie či stiahnutie aj príbeh Srdce Edmondo, ktorý by sa dal využiť, keď má dieťa strach otvoriť sa pre nové vzťahy. Inšpiratívna je aj rozprávka Dve-tri prasiatka, ktorá rozpráva o ťažkej udalosti v živote jedného malého prasiatka, o jeho inakosti a o ceste k novej rodine. Knižku napísala náhradná mama, aby mohla hovoriť so svojimi deťmi o ich rodinnej situácii a všetkým vám a vašim deťom ju týmto spôsobom darovala. Inšpiráciu môžete načerpať aj v knižke terapeutky Marie Molickej Příběhy, které léčí . Nájdete tu aj cenné stránky o traume detí a o tom, prečo je dôležité pomáhať si príbehmi.

3. Vytvorte vlastný originálny príbeh a porozprávajte ho svojmu dieťaťu, mal by to byť príbeh, kde hrdina prežije podobné udalosti, ako prežilo vaše dieťa (stratilo rodiča, presťahovalo sa a pod.), ale hrdina použije bezpečné alebo príjemnejšie spôsoby riešenia tých udalostí, situácií, ktoré predtým zvládlo ťažko. Môžete do jeho tvorby zapojiť aj dieťa - ako by chcelo aby príbeh pokračoval? Nezabúdajte, že dieťa potrebuje vedieť (počuť), že nie je vinné za situáciu, ktorá sa mu stala.

„Skôr než pustíte uzdu svojej fantázii, prečítajte si Rozprávka terapeutická

Na našom webe nájdete jeden z takto vytvorených terapeutických príbehov: Marikine lekná. Napísala ho sociálna poradkyňa a terapeutka, aby pomohla dieťaťu, ktoré nemohlo zostať žiť so svojimi rodičmi. Pre tých, čo pomáhajú deťom oddeleným od svojich rodičov a umiestneným v detskom domove, odporúčame terapeutický príbeh s názvom Šuška pre šťastie.

Pre adoptívne rodiny odporúčame aj príbeh O Zori a opustenom vajíčku.

4. Ak dieťa prežilo alebo prežíva vážne udalosti, trápi sa a vám sa nedarí mu pomôcť, obráťte sa na pomoc psychológa, sociálneho pracovníka, špeciálneho pedagóga alebo psychoterapeuta, ktorý sa orientuje na pomoc deťom, prípadne celej rodine. Možno spolu nájdete „liečivé slová“ pre vaše dieťa a jeho konkrétnu situáciu.

Pre inšpiráciu vám ponúkame rozhovor s americkou terapeutkou Juliou Farnam a s jej dcérou Arie Farnam, ktorá je adoptívnou matkou.

Inšpirujúcim môže byť aj terapeutický príbeh, ktorý pomáha dieťaťu zvládať jeho inakosť. Príbeh O Amálke z nášho mesta napísala adoptívna mamina.

Adoptívne a pestúnske rodiny sa môžu v rámci služieb Návratu stretnúť s mnohými ďalšími terapeutickými príbehmi.

5. V prípade adoptovaných detí alebo detí v pestúnstve či inej forme náhradnej starostlivosti sa môžete obrátiť na odborníkov, aby vám pomohli vytvoriť knihu života vášho dieťaťa. Je to dôležitá kniha, ktorá sa zároveň môže stať terapeutickým príbehom pre dieťa. Stane sa ním vtedy, keď v nej budú pravdivo, pozitívne, ale zároveň primerane veku popísané a chronologicky usporiadané všetky dôležité udalosti zo života dieťaťa (nielen veselé, ale i smutné, ktoré k životnému príbehu dieťaťa patria) a prerozprávané ako príbeh. Takto vytvorená Kniha života vám „vloží“ do úst slová, ako o niektorých udalostiach s dieťaťom hovoriť vhodným spôsobom. Adoptívni a pestúnski rodičia sa túto techniku môžu naučiť používať aj v rámci služieb Návratu. O jej praktickom využití sa krátko zmieňuje aj sociálna poradkyňa Centra Návrat v Banskej Bystrici, Danka Žlinčíková, v rozhovore.

Upozornenie: Ak je pre vás ťažké o prežitých udalostiach s dieťaťom hovoriť bez toho, aby ste cítili veľký hnev, strach alebo smútok, požiadajte terapeuta najprv o podporu pre seba. „Nešťastný“ rodič nemôže dostatočne pomôcť dieťaťu. A dieťa sa bez rodiča nezaobíde...