Rozprávka terapeutická
Upozornenie: Nasledujúci text nie je odborným textom, ale len jednoduchým priblížením témy.
Mnohí odborníci povedia, že rozprávky sú rozprávky a terapeutické príbehy sú zase terapeutické príbehy a že sa nedá vytvoriť slovné spojenie: terapeutická rozprávka. My sme si to dovolili, aby sme pritiahli dospelých (k „boľačkám detí“) a aby sme spolu s nimi premýšľali a hľadali tie „správne slová“ pre pomoc deťom.
Detstvo má svoj jedinečný svet, plný fantázie a vlastného jazyka. Rozprávka je základným komunikačným mostom od dospelého k dieťaťu a opačne (či už napísaná, nakreslená, hovorená alebo hraná). Rozprávka potrebuje rozprávača a poslucháča. Dospelého a dieťa. A ich vzájomný vzťah.
Dieťa zvládne mnohé udalosti hravo, ale niektoré nie. A každé dieťa to má v sebe nastavené inak a jedinečne. Terapeutická rozprávka má prísť na rad vtedy, keď sa deťom dejú smutné veci alebo veci, ktoré vyvolávajú veľký strach až paralyzujúcu úzkosť, nervozitu, zlosť či bezmocnosť. Je evidentné, že čím skôr „terapeutická“ podpora pre dieťa príde, tým väčšia je šanca „preliečenia“. „Vhodná“ terapeutická podpora je však možná len vtedy, keď dieťa „terapii“ a „terapeutovi“ dôveruje. A to zväčša potrebuje trpezlivosť a čas.
Strachy a smútky detí sú rôznorodé, vznikajú z ich životných udalostí a skúseností a sú pre ne pravdivé, skutočné, pretože ich naozaj prežívajú (aj keď nám dospelým sa môžu zdať zvláštne či banálne). Preto aj pomoc nás, dospelých, aby sa lepšie cítili, musí byť skutočná.
Strach, úzkosť, obavu, zlosť či smútok môže dieťa prežívať aj pri zdanlivo malých veciach (strach spávať sám v izbe, strach ísť do škôlky – teda byť odlúčený od rodiča, strach zostať sám doma, keď mama potrebuje ísť na chvíľu do obchodu, úmrtie domáceho zvieratka a pod.). Istá miera strachu a smútku je „normálna“ a ak je rodič nablízku a upokojí dieťa, ono sa postupne naučí tieto udalosti zvládať.
Ale často sa deťom dejú vážnejšie veci, ktoré súvisia aj so svetom dospelých alebo so svetom mimo rodiny (rozvod či rozchod rodičov, vážna choroba rodiča či starého rodiča, smrť v rodine, „odvrhnutie“ dieťaťa rodičom, opustenie rodičom, sťahovanie a strata kamarátov, týranie či zneužívanie niekým blízkym, posmech či šikana v triede, stane sa, že je dieťa svedkom vraždy, samovraždy, alebo bolo vystavené sexuálnym scénam a pod.). Tieto udalosti môže dieťa zvládať a aj zvláda veľmi ťažko, pretože jeho nervová sústava nie je pripravená čeliť takým hrôzam. Niektoré z týchto udalostí môžu pre dieťa byť až traumatickou udalosťou, s ktorou sa nevie „vysporiadať“ – zostať aj po nej pokojný. (Viac o vplyve traumy na dieťa v odbornej literatúre, filmoch a iných web stránkach.
Terapeutická rozprávka nenahrádza kvalitu vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, ktorý považujeme za prvotný terapeutický nástroj (ak rodič nebol pre dieťa týrajúcou, zneužívajúcou alebo zanedbávajúcou osobou). Pod kvalitou vzťahu rozumieme aj otvorené rozhovory medzi dieťaťom a rodičom na témy, ktoré nie sú príjemné alebo jednoduché. Terapeutická rozprávka nenahrádza ani odbornú pomoc (psychológa, terapeuta) v prípade vážnych udalostí v živote dieťaťa či rodiny. Terapeutická rozprávka je jeden zo spôsobov, ako hovoriť s dieťaťom a ako mu pomôcť preliečiť si niektoré psychické zranenia. Môže byť súčasťou „liečby“ v rodine alebo u odborníka.
