Lanko and his company
Som pestúnskou mamou dvoch dievčat: Klaudiky (14) a Sandriky (16). Hoci sú v puberte, veľmi nám pomohlo, najmä u Klaudiky, keď sme si hovorili v mene jej plyšových zvierat rôzne vymyslené príhody. Ja hrám jej zvieratá aj ich rôzne hlasy a ona je ich mama. Zvlášť ráno pri odchode do školy, poobede pri príchode zo školy a večer pri zaspávaní sú čarovné chvíle na hru. Klaudika medzitým žije svoj mladý vek v škole a pri tanci i hre na gitare, pomáha s varením, ale hlavne večer, keď máva problémy s utíšením a zvláštne výkyvy, je liečivá rozprávka ozaj liečivá, ona si ju užíva a naplno sa v nej realizuje s emóciami a prežitými situáciami. Keď má dobrú náladu, aj jej „deti“ sú v pohode. Keď Klaudika neposlúcha a je rozladená, Lanko dostane výprask, ale vzápätí ho jeho „mamička“ uistí, že ho miluje a vybozkáva ho (hoci bozkávanie bolo pre ňu v realite vždy niečo vzdialené).
Obsadenie:
- Lanko – plyšový lev
- Dominik – plyšový slon
- Obláčik a Barney – plyšové psy (Klaudikine)
- Dakota – plyšový pes (Sandrikin)
- Klaudika – dcéra (mama plyšiakov)
- Silvia – autor textu, mama Klaudiky a Sandriky (babka plyšiakov)
- Sandrika – dcéra (mama plyšiaka Dakotu)
- Miki a Mária – moji rodičia (prababka a pradedko plyšiakov)
Scénár:
Lanko, šéf zvierat, je síce malý útly levík, ale často si pripomína vetu: „Som kráľ púšte, kráľ zvierat!“, čím
si potvrdzuje svoju smelosť a svoj majestátny pôvod. Ale je veľmi malý, a tak potrebuje pestúnku, tou je
Dominik, milý dobrák, sloník, ktorý ráno berie deti do škôlky na svojom chrbte, aby dobre prešli cez cestu.
Berie aj Obláčika, Dakotu a Barneyho, mláďatá-šteňatá. Kým sú Klaudika a Sandrika v škole, plyšiaci sú v škôlke.
Po návrate domov musia mamičke Klaudike referovať, čo bolo v škôlke.
Lanko je šibal, vždy niečo vyvedie. Niekedy dostane aj päťku zo stolovania, alebo poznámku, že povedal pani
učiteľke: „Vy ste ale nevychovaná, veď som už pozdravil.“ Alebo si ide kúpiť sám hamburger a nahnevá sa na
predavačku, že mu nič nedá, lebo je malý a k pokladni nedočiahne a vlastne ho cez pult ani nevidno. Ale mamička
Klaudika ho upokojí a dá mu domácu slaninku a morčaciu šunku.
Barney je poslušný čierno-biely psík, niekedy sa stratí, ale sloník-pestúnka ho nájde a privedie domov. Keď sú
Barney, Dakota a Obláčik poslušní, dostanú od mamičky kostičku.
Obláčik má aj prezývku – Bábo. Je to celkom malý dalmatínec.
Poobedie a večer ( u nás doma):
K: „Lanko, čo bolo v škôlke?“
L: „ Mami, mami, mám tri jednotky!“
K: „A z čoho, Lanko?“
L: „Z biológie, z chémie a z fyziky!“
K: „A čo si odpovedal?“
L: „No, kto je kráľ zvierat, z čoho je púštny piesok a čo je to magnet. No, magnet, mami, to je, keď sa dvaja
cmukajú.“
Pribehne aj Obláčik:
O: „Mami, preradili ma v škôlke k stredniakom! Si rada?“
K: „Ale Obláčik, veď ty si ešte maličký, veď ešte si cmuľkáš labku.“
O: „Áno, ale budem s Barneym, on ma naučí, čo treba!“
K: „Tak dobre, Oblak, už si pre mňa väčší a budeš Oblak.“
O: „Nie, mamička, chcem mlieko, budem tvoje poslušné šteňa.“
L: „Aj ja budem mlieko, ale potom slaninu a cibuľu ako skutočný muž!“
A tak sa všetky deti napili mlieka a išli spať. Veď ráno vstávajú znova do škôlky. Len Lanko ešte vyvádzal a púšťal si dlho do večera moderný rap a tancoval na perinách street-dance.
