Pomôžme si rozprávkou

Autor: Deborah Berry Joy, M.A.
Preklad: dobrovoľníčka Lucia Pápayová

Táto kniha je venovaná všetkým deťom a rodinám, ktoré mi pomohli pochopiť bolestný a víťazný rozmer spolupatričnosti.

1. kapitola
V Benjamínovej rodine sú problémy

Kde bolo, tam bolo, žil raz malý medvedík Benjamín. Benjamín býval v jaskyni spolu so svojím otcom, mamou a staršou sestrou Betty. Keď bol Benjamín veľmi malý, chodieval často na prechádzky do lesa spolu so svojou rodinou. Vtedy zažil veľa pekného.

No ako Benjamín rástol, uvedomil si, že niekedy zažívajú aj ťažšie časy. Niekedy, keď jeho sestra Betty neposlúchala a urobila niečo zlé, mama na ňu kričala a udrela ju. Niekedy ju dokonca udrela tak silno, že Betty mala modriny.
Benjamín začal mať strach. Niekedy sa na mamu veľmi hneval a bolo mu Betty veľmi ľúto.
Jedného dňa, keď prišiel Benjamínov otec domov z práce, povedal rodine, že už prácu nemá. No namiesto toho, aby si hľadal novú prácu, zostal doma. Benjamín si všimol, že jeho rodičia sa často hádajú. Niekedy boli jeho rodičia až takí nahnevaní, že Benjamína a Betty udreli aj vtedy, keď len trochu neposlúchali. Benjamín často premýšľal nad tým, či to je jeho vina. Často sa vo vnútri cítil veľmi smutný.
Benjamínov otec začal piť veľa piva a jeho hádky s mamou sa ešte zhoršili. Benjamínova mama niekedy hovorievala, že odíde, pretože bola veľmi nahnevaná kvôli všetkým problémom. Každý v rodine sa cítil tak zle, až sa Benjamín niekedy čudoval, kde sa podeli pekné časy z jeho detstva.

Rodina, do ktorej sa Benjamín narodil, sa volá pôvodná rodina. Benjamínova pôvodná rodina začala mať problémy, keď bol Benjamín ešte veľmi malý. Problémy mali dospelí, nie Benjamín. Benjamín nie je vinný za problémy v jeho pôvodnej rodine.

Môžeš napísať vlastný príbeh o tvojej pôvodnej a novej rodine.

1. Akí ľudia boli v tvojej pôvodnej rodine?
2. Aké problémy mali členovia tvojej pôvodnej rodiny? (skús porozmýšľať nad problémom každého člena tvojej pôvodnej rodiny)
3. Ako si sa cítil pri problémoch v tvojej pôvodnej rodine?

Teraz sa vráťme k nášmu príbehu o medvedíkovi Benjamínovi a pozrime sa, čo sa ďalej dialo v jeho rodine.

2. kapitola
Benjamínova rodina dostáva pomoc

V jedno pondelkové ráno sa Benjamín zobudil na to, ako sa trasie od zimy. Otec Medvedík zabudol zájsť po drevo, takže v piecke nehorel oheň a v jaskyni bola zima. Betty Medvedíková začala veľmi kašľať a Benjamín nevedel nájsť knihy do školy. Rozplakal sa.
Mama Medvedíková sa kvôli všetkým týmto problémom hnevala, zabudla dať medvieďatám med na raňajky a povedala im, že je na čase ísť do školy.
Bettin kašeľ bol taký silný, že akonáhle vošla do triedy, učiteľka jej povedala, aby šla za školskou lekárkou. Školská lekárka si hneď všimla jej modriny a spýtala sa: „Čo sa ti stalo s rukou, Betty?“ Betty mlčala. Bála sa odpovedať a rozplakala sa. Školská lekárka zavolala Benjamína do svojej ordinácie a spýtala sa ho na jeho rodinu. Benjamín sa tiež rozplakal. Školská lekárka sa teda dovtípila, že doma u Medvedíkových nie je všetko v poriadku. Medvieďatám povedala, že sú takí dospelí, ktorí riešia podobné problémy a že sú zvláštne miesta, kde sa týmto problémom dospelí venujú.
„Kde to je?“ spýtal sa Benjamín, ešte stále vzlykajúc.
„Tie miesta sa volajú oddelenia na ochranu detí“, povedala lekárka. „Dávajú pozor, aby rodiny a deti boli v poriadku a pomáhajú ľuďom zabezpečiť jedlo a teplý domov na bývanie.“
Benjamín vedel, že jeho rodičia potrebujú pomoc a dúfal, že oddelenia na ochranu detí budú schopné pomôcť jeho rodine.
Nasledujúci deň navštívila Benjamínových rodičov pani Mladá z oddelenia na ochranu detí. Keď videla, že v jaskyni je zima a že rodina nemá jedlo, vedela, že Medvedíkovci potrebujú pomoc. To sa Benjamínovi páčilo. No nebol si istý, či sa mu páči aj ďalšia časť. Keď pani Mladá videla Bettine modriny a počula ju kašlať, všetkým vysvetlila, že takto rodičia s medvieďatami zaobchádzať nesmú.

Potom pani Mladá povedala: „Benjamín a Betty budú musieť ísť do náhradného domova pre deti, kým dáme všetko do poriadku. Náhradný domov pre deti je miesto, kde sú medvieďatá v bezpečí, kým ich rodičia riešia svoje problémy. Medvieďatá tu majú jedlo a teplú jaskyňu na bývanie.“ A hoci mamička a otecko Medvedíkovci boli veľmi smutní, keď videli Benjamína a Betty odchádzať, tešili sa z toho, že ich medvieďatá budú mať jedlo a teplú jaskyňu.
Benjamín a Betty odišli bývať na krátky čas do náhradného domova. Na začiatku to bolo čudné, no po čase si náhradný domov obľúbili a radi navštevovali svojho otecka a mamičku. Pani Mladá ich tiež navštevovala a rozprávala sa s nimi o tom, ako dať veci znova do poriadku.

Teraz je rad na tebe.

1. Ako sa tvoja pôvodná rodina dozvedela o oddelení na ochranu detí?
2. Kto z oddelenia na ochranu detí prišiel navštíviť teba a tvoju pôvodnú rodinu?
3. Kde si bol, kým tvoji rodičia pracovali na tom, aby bolo všetko znovu v poriadku?
4. Ako si sa cítil na mieste, kde si bol, kým tvoji rodičia riešili svoje problémy? (Možno si bol na viacerých miestach, môžeš napísať o každom z nich.)

A teraz sa spoločne pozrime na to, ako sa darí Benjamínovej rodine

3. kapitola
Zlé správy

Jedného dňa, keď prišla pani Mladá navštíviť Benjamína v jeho náhradnom domove, priniesla zlé správy. „Benjamín“ povedala pani Mladá, „vieš, že som sa snažila tvojich rodičov naučiť, ako sa postarať o jedlo a o teplú jaskyňu na bývanie. Myslím, že by si mal vedieť, že tvoji rodičia sa to zatiaľ nevedia naučiť. A medvieďatá predsa potrebujú miesto, kde budú rásť. Nemôžeme viac čakať. Ak sa tvoji rodičia čoskoro nenaučia, ako sa o teba postarať, budeme musieť pohľadať rodinu, kde toto budú vedieť.“ Benjamín sa rozplakal. Bol zmätený. Nevedel, kde chce bývať a nevedel ani, čo by chcel, aby sa stalo. Ľúbil mamičku Medvedíkovú a otecka Medvedíka, no veľmi sa hneval, že otecko Medvedík ešte stále pije veľa piva, nevie sa postarať o dostatok dreva do jaskyne a na mamičku Medvedíkovú, že sa tak často rozhnevala na medvieďatá, keď boli na návšteve. Veľmi si prial, aby sa jeho rodičia naučili, ako sa o neho a o Betty postarať, no vedel, že to nezáleží od neho. Záležalo to od pani Mladej a hlavne od jeho mamičky a otecka. Benjamín sa začal trápiť. Kam pôjde, ak sa mamička a otecko Medvedíkovci nezmenia?

„Vyzeráš utrápene, Benjamín,“ povedala pani Mladá.
Benjamín sa na ňu pozrel, povedal si, že bude odvážny a povie jej o svojom trápení. „Kam pôjdem?“ opýtal sa.
Pani Mladá mu vysvetlila, že v náhradnom domove sa o medvieďatá starajú len krátky čas. Medvieďatá totiž potrebujú rodinu, ktorá ich bude ľúbiť a starať sa o ne, až pokým vyrastú, a to v náhradnom domove nerobia. V náhradnom domove sa vychovávatelia a vychovávateľky (alebo tety a ujovia) o medvieďatá starajú, pokiaľ ich rodičia riešia a odstraňujú svoje problémy. Keď medvieďatá potrebujú novú rodinu (pestúnsku alebo adoptívnu), kde budú vyrastať, sociálni pracovníci takúto rodinu hľadajú. Pestúnska rodina alebo adoptívna rodina ľúbi medvieďatá a stará sa o ne dlhší čas. Adoptívna rodina sa stará o medvieďatá, až pokým nevyrastú. Benjamín mal strach, no aj sa tešil, že nech sa stane čokoľvek, bude bývať v teplej jaskyni a bude mať rodinu, v ktorej bude vyrastať.
O tri týždne prišla pani Mladá opäť na návštevu.
Vyzerala smutne. „Benjamín,“ povedala, „sudca rozhodol, že bude pre teba najlepšie, ak sa rozlúčiš so svojou mamičkou a oteckom Medvedíkovými. Nevedia sa zmeniť. A hoci ťa veľmi ľúbia, nevedia sa postarať o dostatok medu a o teplú jaskyňu na bývanie, a nie sme si istí, či by vás v budúcnosti znova neudreli, keď sa rozhnevajú. Ty a Betty potrebujete bezpečné miesto, kde budete vyrastať. Všetky medvieďatá potrebujú také miesto.“
Benjamín mlčal. Nemohol hovoriť o tom, ako sa cítil. V srdci mal príliš veľa pocitov. Hneval sa na všetkých, bol vystrašený a veľmi smutný. Cítil sa opustený. Odišiel do svojej izbičky a ľahol si na posteľ. „Viem, že si teraz veľmi nahnevaný, Benjamín,“ povedala pani Mladá. „Prídem opäť zajtra a môžeme sa porozprávať o tom, ako sa chceš rozlúčiš so svojou mamičkou a oteckom.“
„Musím byť veľmi zlý medvedík,“ pomyslel si Benjamín. „Také hrozné veci sa mi prihodili.“

Teraz napíš ty.

1. Kto ti povedal, že jedného dňa opustíš svoj náhradný domov a pôjdeš do pestúnskej alebo adoptívnej rodiny?
2. Čo si si myslel o tomto nápade?
3. Kto ti vysvetlil, čo to znamená, rozlúčiť sa so svojou pôvodnou rodinou alebo náhradným domovom?
4. Čo si si myslel a čo si robil, keď si sa o tom dopočul?

4. kapitola
Benjamín sa lúči s mamičkou Medvedíkovou a oteckom Medvedíkom

Nasledujúci deň sa pani Mladá opäť objavila v náhradnom domove. Mala fotografie Benjamínovej pôvodnej rodiny a jaskyne, v ktorej Benjamín býval so svojou rodinou.
Benjamínovi povedala, že aj keď sa dejú zlé veci, neznamená to, že sa bude vždy cítiť zle. Tiež mu povedala, že problémy dospelých sa nestávajú vinou medvieďat.
„Ale prečo sa musím rozlúčiť so svojou mamičkou a oteckom?“ spýtal sa Benjamín.
Pani Mladá dlho premýšľala. Potom povedala: „Benjamín, ja viem, že toto je ťažké, no pokúsim sa ti to vysvetliť. Tvoji rodičia Medvedíkovci sa stále hnevajú. Keď sa tvoja mamička a otecko hnevajú, ty a Betty sa tiež hneváte alebo ste smutní. Keď sa toto stále deje, ani ty, ani Betty nemôžete vyrásť na šťastných medvedíkov. A každý, aj tvoj otecko a mamička, chce byť šťastný. To znamená rozlúčiť sa – rozlúčiť sa so všetkým hnevom, ale aj so svojou mamičkou a oteckom. Máš fotografie, aby si si uchoval všetky pekné spomienky na prechádzky v lese so svojou rodinou, a hocikedy možeš navštíviť Betty.“

Čoskoro po tomto rozhovore sa Benjamín a Betty rozlúčili s mamičkou a oteckom Medvedíkovými. Všetci sa hnevali. Otecko vyzeral byť nahnevaný a mamička plakala. Mamička Medvedíková povedala: „Nemám rada lúčenie, no chcem, aby ste ty a Betty vyrástli ako šťastní medvedíci. A zapamätajte si, že hoci sme sa nevedeli o vás postarať, vždy vás ľúbime.“

Porozprávajme sa o tvojom lúčení.

1. Lúčil si sa so svojou pôvodnou rodinou? Lúčil si sa s niekym z náhradného domova?
2. Kto bol pri lúčení?
3. Čo si robil pri tomto lúčení?
4. Ako si sa cítil?
5. Ako sa správali tvoji pôvodní rodičia pri lúčení?

5. kapitola
Benjamín sa trápi

Benjamín prežil vo svojom náhradnom domove šťastné aj ťažké dni. Väčšinou počas smutných dní mu veľmi chýbala jeho mamička a otecko. Vtedy veľa plakal a takmer sa zbláznil zo smútku, ktorý cítil. Veľmi sa trápil. V náhradnom domove mu povedali, že je v poriadku, keď sa cíti zle kvôli ťažkým veciam, ktoré prežil a kvôli zmenám, ktoré ho čakajú. Benjamín si tým však nebol taký istý.
Začal sa trápiť nad pestúnstvom aj adopciou. Čo je to vlastne pestúnstvo? Čo je to vlastne adopcia? Trápil sa, že nebude nikoho, kto by ho chcel. Jedného dňa prišla pani Mladá opäť na návštevu a Benjamín jej povedal, že je unavený z čakania.
„Je viem, Benjamín,“ povedala pani Mladá. „Ale musíme počkať na rodinu, ktorá bude pre teba tá pravá.“ „Ako vyzerá pravá rodina?“ spýtal sa.
„Pravá rodina vie, ako sa postarať o medvieďatá,“ povedala pani Mladá. „Vie porozumieť tvojim pocitom a vie ti pomôcť, aby si sa cítil šťastný. Postará sa o teba na dlhý čas, a možno až pokým nevyrastieš.“ Benjamín sa cítil omnoho lepšie. To, čo mu povedala pani Mladá o pravej rodine, znelo vynikajúco – vyzeralo to tak, že ho skutočne čakajú šťastné dni.
Pani Mladá potom dodala: „To ale neznamená, že pravá rodina ti dá všetko, čo budeš chcieť. Byť členom rodiny vyžaduje veľa tvrdej práce.“
„Čo tým myslíte, veľa tvrdej práce?“ spýtal sa Benjamín.
„Benjamín, niekedy máš naozaj veľký strach povedať mi o svojich trápeniach, však?“
Benjamín sa cítil vystrašene, no predsa povedal: „Áno.“
„A niekedy robím veci, ktoré sa ti nepáčia, však? Napríklad, že dlho hľadám tu pravú rodinu pre teba, že?“ „Presne tak,“ povedal Benjamín trochu nahnevane.
„V tvojej pestúnskej alebo adoptívnej rodine to bude také isté. Tvoja pestúnska alebo adoptívna rodina bude chcieť porozumieť tvojim pocitom, no bude potrebovať tvoju pomoc. Aj ty sa budeš musieť snažiť byť odvážny a hovoriť s členmi svojej pestúnskej alebo adoptívnej rodiny. Nájdem ti rodinu, kde sa budeš cítiť bezpečne, no aj ty máš v rodine úlohy, ako napríklad hovoriť s ňou. Adoptívna či pestúnska rodina bude niekedy robiť veci, ktoré sa ti nebudú páčiť. Bude napríklad chcieť, aby si jedol viac zeleniny, aby si sa poďakoval a poprosil a aby si doma pomáhal.“
Pani Mladá potom odišla a Benjamín sa cítil dobre. Ako dni utekali, prial si, aby sa pani Mladá s hľadaním pravej rodiny poponáhľala a rýchlo ju našla. Benjamín si prial žiť v pestúnskej rodine alebo byť adoptovaný, prial si mať miesto, kde sa bude cítiť bezpečne a kde sa oňho postarajú, možno až kým nevyrastie.
Potom sa mu však v hlave objavila nová obava. A táto nová obava rástla stále viac a viac. Nikomu o nej nepovedal.
V náhradnom domove mu raz jeho náhradná mamička povedala, aby si upratal svoje hračky. On len skríkol: „Nie!“

„Čo sa deje, Benjamín?“ pýtala sa ho.
Benjamín sa rozpamätal na svoj rozhovor s pani Mladou o jeho úlohách v pestúnskej alebo adoptívnej rodine. Rozplakal sa. „Čo ak bude moja nová rodina presne taká istá, ako moja pôvodná?“ vzlykal.
„Ako to myslíš?“ pýtala sa jeho náhradná mamička.
„Možno ma budú biť a možno pre mňa nebudú mať med,“ povedal Benjamín.
„Poď sem, Benjamín,“ povedala jeho náhradná mamička a vzala Benjamína do náručia. „Veľa malých medvedíkov sa trápi tak ako ty,“ povedala. „Musíš pochopiť ešte veľa vecí, Benjamín. Úlohou pani Mladej je nájsť rodinu, kde sa o teba dobre postarajú. Skontroluje, či má tvoja nová rodina dostatok medu a aj to, či rodičia neubližujú svojim deťom. A bude ťa aj pravidelne navštevovať a ty budeš môcť navštíviť mňa, keď budeš chcieť.“
Benjamín sa upokojil. Jeho náhradná mamička mu ešte povedala: „Hocikedy môžeš povedať pani Mladej, mne a komukoľvek budeš chcieť o tom, ako sa budeš cítiť vo svojej novej rodine. A ak nebude niečo v poriadku, pomôžeme ti.“
Benjamín sa usmial. „Môžem sa ísť teraz hrať?“ opýtal sa.
„Pravdaže,“ povedala jeho náhradná mamička. „Benjamín,“ zavolala naňho, keď odchádzal, „ďakujem, že si mi povedal o svojich obavách.“
„Rado sa stalo,“ povedal Benjamín usmievajúc sa. A pomyslel si: „Myslím, že viem, ako splniť svoje úlohy v o svojej novej rodine.“

Teraz sa porozprávajme o tom, ako si sa cítil ty, keď si čakal na svoju pestúnsku alebo adoptívnu rodinu.

1. Ako dlho si čakal na svoju pestúnsku či adoptívnu rodinu?
2. Ako si sa cítil počas tohto čakania?
3. Aké si mal obavy?
4. S kým si o tom hovoril?
5. Vedel si o tom, že rodina si vyžaduje veľa tvrdej práce a že každý má svoje úlohy?
6. Aké úlohy si mal ty vo svojej rodine?
7. Čo si myslela tvoja rodina o tom, ako si si plnil úlohy?

A teraz sa Benjamín stretne so svojou pestúnskou alebo adoptívnou rodinou!

6. kapitola
Benjamín sa stretáva so svojou novou mamičkou a oteckom

V jedno piatkové popoludnie prišla pani Mladá a priniesla so sebou album fotografií pre Benjamína. Benjamín bol veľmi zvedavý. Chcel vedieť, čo je v albume.
„Toto sú fotografie rodiny, ktorá hľadá medvieďa. Možno je to tá pravá rodina pre teba, Benjamín,“ povedala. „Rozprávala som sa s týmito rodičmi o tom, ako potrebuješ rodinu a radi by sa s tebou stretli. Spravili pre teba tento album, aby si ich mohol už teraz trošku spoznať. Volajú sa Zuzana a Róbert Novákovci.“
Benjamín bol veľmi zvedavý. Rodina pre neho! Utekal za svojou náhradnou mamičkou, aby jej ukázal fotky. Tiež bola veľmi zvedavá.
Pani Mladá Benjamínovi ešte povedala, že Novákovci ho prídu navštíviť v nedeľu do jeho náhradného domova. To znelo vynikajúco.
V sobotu ráno Benjamín vstal a poobzeral sa po svojej izbičke. Začal sa cítiť veľmi smutný. Opustí svoju izbičku a svoju náhradnú mamičku. Plakal a plakal. Predstava, že sa má sťahovať, ho veľmi unavovala. Bol opäť zmätený. Vždy si myslel, že dostať novú rodinu je hotové šťastie. Potom prišla náhradná mamička do jeho izbičky.
„Vidím, že si smutný, Benjamín,“ povedala. „Ísť do novej rodiny je ťažké, všakže?“
„Áno,“ povedal Benjamín. „Nie som si istý, že chcem odtiaľto odísť.“
„Viem, že si vystrašený,“ povedala Benjamínova náhradná mamička. „Bude nejaký čas trvať, kým spoznáš Novákovcov, ale vždy môžeš navštíviť mňa, pani Mladú a Betty.“
Benjamín nerozmýšľal nad Betty. Čo ak ona nemá novú rodinu? Tak často sa cítil byť zlým medvedíkom, že niekedy pochyboval o tom, či ho vôbec v jeho živote stretnú dobré veci. Také dobré veci, ako napríklad mať rodinu, ktorá sa oňho postará. Ale veď aj Betty potrebuje rodinu! Možno, že by ju Novákovci tiež prijali.
Nadišla nedeľa a Benjamín bol veľmi nervózny. Stále sa prezliekal a rozmýšľal nad tým, čo sa stane, ak sa Novákovcom nebude páčiť, ako vyzerá. Možno si potom vyberú iného medvedíka!
Z okna videl prichádzať auto pani Mladej. Dvaja dospelí vystúpili z auta spolu s ňou. Vyzerali ako úplne obyčajné medvede. Dospelí vykročili smerom k dverám, Benjamín tiež. Cítil sa už trochu smelšie.
„Benjamín,“ povedala pani Mladá, „chcem ťa predstaviť Zuzke a Róbertovi Novákovcom. Chcú mať medvieďatko a starať sa oň, až kým nevyrastie.“
Zuzka a Róbert sa usmiali. Benjamín sa zahľadel na Zuzku. Nevyzerala ako mamička. Mala pehy! Benjamín nikdy predtým nevidel mamičku s pehami! Všimol si však, že Zuzka má veľmi milý úsmev – taký úsmev, že sa necítil až taký vystrašený.

„Nejdeme sa von pohojdať?“ navrhol Róbert.
A tak Zuzka, Róbert, pani Mladá a Benjamín šli von. Benjamín sa hojdal na hojdačkách a celkom zabudol na svoj strach. Róbert sa ho spýtal, či hrá rád futbal a Benjamín odpovedal, že nie. Opäť sa začal trápiť. Možno chcú Novákovci práve také medvieďa, ktoré vie hrať futbal! No potom sa ho Róbert spýtal: „Rád plávaš?“ Benjamín sa usmial. Miloval plávanie.
Nadišiel čas odchodu a Benjamín bežal za svojou náhradnou mamičkou, aby jej všetko porozprával. „Trošku to trvá, kým dobre spoznáš ľudí, Benjamín,“ povedala mu.
Benjamín vedel, že má pravdu a vedel aj to, že sa s Novákovcami ešte veľakrát stretne, kým sa k nim nasťahuje.
Pani Mladá prišla hneď v pondelok navštíviť Benjamína, aby zistila, ako sa cítil pri stretnutí s Novákovcami. Benjamín sa cítil veľmi dobre. Nezabudol však na otázku, ktorú chcel položiť pani Mladej. „Kam pôjde bývať Betty?“ opýtal sa. „Môžu si ju Novákovci tiež adoptovať?“
„Nuž,“ povedala pani Mladá, „toto je ťažké porozumieť, no pokúsim sa ti to vysvetliť. Každé medvieďa je iné. A každá rodina je iná. Takže pravá rodina pre teba nemusí byť tou pravou rodinou pre Betty. A práve teraz nemáme tú pravú rodinu pre Betty, no hľadáme ju. Neprestaneme hľadať, kým ju nenájdeme.
A Novákovci ti vždy dovolia aby si Betty navštevoval. A keď nájdeme Betty rodinu, zoznámiš sa s ňou a budeš vedieť, kam pôjde Betty bývať. A keď sa nasťahuješ k Novákovcom, Betty smie prísť a navštíviť ťa.
„Kedy to bude?“ opýtal sa. Bol veľmi zvedavý.
„O tom sa potrebujeme ešte porozprávať,“ povedala pani Mladá.
„Myslím, že všetci ste pripravení na to, aby si strávil u Novákovcov jednu noc. Čo ty na to?“ „O.K.“ povedal Benjamín.
Najbližšiu sobotu si Benjamín zbalil do batôžka pyžamo a zubnú kefku. Netrpezlivo čakal na Novákovcov. Opäť sa cítil vystrašený, no keď Zuzka a Róbert prišli, vyzerali veľmi milo a priateľsky a Benjamín sa hneď cítil lepšie.
„Pripravený, Ben?“ povedal Róbert.
„Ja sa volám Benjamín,“ povedal Benjamín.
„Pravdaže, tak odznova,“ povedal Róbert. „Pripravený, Benjamín?“
„Pripravený!“ odpovedal a vyrazili.
Benjamín nebol zvyknutý na jaskyňu Novákovcov, no vonku videl hojdačky a videl, že majú veľa medu a páčilo sa mu, že Zuzka si ho posadila na nohy, keď mu čítala rozprávky. V nedeľu sa šli prejsť do lesa. Benjamín začal plakať. Novákovci boli zmätení. Cítili sa predsa s Benjamínom tak dobre.
„Čo sa deje, Benjamín?“ spýtala sa Zuzka.
Benjamín sa bál odpovedať. Novákovci sa budú určite veľmi hnevať. A možno to vôbec nepochopia. Rozpamätal sa na rozhovor s pani Mladou o tom, ako veľmi je potrebné, aby hovoril o svojich pocitoch a na jej slová o tom, že Novákovci vedia pochopiť, ako sa cítia malé medvedíky. Ale stále nedokázal hovoriť. „Benjamín, plač je v poriadku,“ povedala Zuzka.
Benjamín bol prekvapený. Rozhodol sa, že jej povie, čo sa deje.
„Prechádzky v lese mi pripomínajú moju mamičku a otecka.“ A opäť sa rozplakal.
„Ach, Benjamín,“ povedala Zuzka, „je veľmi smutné povedať zbohom ľuďom, ktorých ľúbiš. Ja a Róbert chápeme, že ľúbiš svoju pôvodnú rodinu. Môžeš ľúbiť veľa iných ľudí. Som veľmi rada, že si mi o tom povedal.“
Róbert vzal Benjamína na ruky a spoločne sa vrátili späť do jaskyne. Benjamín sa cítil veľmi šťastný a sladko zaspal.

No a teraz napíš ty o tom, aké to bolo, keď si stretol svojich nových rodičov.

1. Kde si stretol svojich nových rodičov?
2. Čo si si myslel, keď si ich prvýkrát videl?
3. Bol si vystrašený?
4. Stretli ste sa veľakrát pred tým, ako si sa k nim nasťahoval?
5. Ako sa ti páčil tvoj nový domov, keď si ho prvýkrát videl?
6. Hovoril si niekomu o tom, ako si sa v novom domove na začiatku cítil?
7. Bol si zmätený z nových pravidiel v tvojom novom domove?
8. Aké pravidlá platili v tvojom novom domove?

7. kapitola
Benjamín sa sťahuje

Benjamín strávil mnoho víkendov u Novákovcov. Vždy, keď sa víkend skončil a on od Novákovcov odchádzal, cítil sa zle. Plakal a trápil sa, že už ho viac neprídu navštíviť. Trápilo ho aj to, že mu bude smutno, keď opustí svoj náhradný domov. Adopcia nie je jednoduchá. Bol z toho čoraz viac vyčerpaný. Bol unavený životom na dvoch miestach.
Potom prišla pani Mladá a priniesla dve dobré správy.
„Všetci dospelí si myslia, že dozrel čas, aby si sa nasťahoval k Novákovcom,“ povedala pani Mladá. „Čo si o tom myslíš?“
„Áno!“ povedal Benjamín. „Aká je druhá dobrá správa?“ opýtal sa.
„Našli sme rodinu pre Betty a onedlho sa s ňou po prvýkrát stretne.“
„Hurá!“ potešil sa Benjamín. „Teraz sa už nemusím trápiť, čo bude s Betty. Nemusím sa cítiť zle kvôli tomu, že ja mám rodinu a ona nie.“
„Presne tak!“ povedala pani Mladá. „Ale potrebuješ tiež vedieť, že starosti o Betty majú mať dospelí a že aj keby nebolo adoptívnej rodiny, o Betty sa dobre postarajú v náhradnom domove.“
Počas ďalších dní pomáhala Benjamínovi náhradná mamička pobaliť všetky hračky a šaty. Benjamín sa rozlúčil so svojimi kamarátmi zo susedstva a so svojou náhradnou mamičkou.
„Budeš mi veľmi chýbať, Benjamín,“ povedala jeho náhradná mamička. „A hoci ťa budem často navštevovať, nebude to také, ako doteraz.“
Benjamín bol už veľmi unavený zo smútku, ktorý stále prežíval a teraz bol smutný opäť. Cítil sa pokojnejší a šťastnejší, keď poňho prišli Novákovci. Pomohli mu poukladať všetky hračky do jeho novej izbičky a uložiť šaty do zásuviek. Potom piekla Zuzka spolu s Benjamínom koláčiky.

„Sme veľmi radi, Benjamín, že máme nového synčeka,“ povedala Zuzka.
„Ešte nie som váš synček,“ pomyslel si Benjamín.
Ako dni bežali, Benjamín sa cítil byť stále viac a viac synom Novákovcov. Niekedy ich dokonca volal mamička a otecko. A niekedy celkom zabudol na svoju pôvodnú mamičku a pôvodného otecka.
„To je zlé,“ pomyslel si Benjamín. „To by sa mamičke a oteckovi Medvedíkovcom nepáčilo.“
Benjamín sa nahneval. Bol už veľmi unavený zo všetkých týchto problémov. Nechcel o tom hovoriť. Chcel mať pokoj od týchto nepríjemných pocitov. Novákovcov začal opäť volať Zuzka a Róbert, namiesto mamička a otecko. Nechcel jesť zeleninu, nechcel si upratovať izbu, nechcel si plniť úlohy. Zuzka a Róbert sa rozhodli, že sa s Benjamínom porozprávajú.
„Veľmi ma mrzí, Benjamín, že prežívaš také ťažké obdobie,“ povedal Róbert. „Zuzka a ja veľmi chceme, aby si bol naším medvieďatkom. To však neznamená, že zahodíš všetky spomienky na svoju mamičku a otecka Medvedíkových, na svoju náhradnú mamičku a na Betty. My obaja rozumieme, že všetci títo ľudia sú pre teba veľmi dôležití. Ale tvoja pôvodná rodina sa o teba bohužiaľ nemôže postarať. A to nie je tvoja vina. Ty si dobrý medvedík a my ti chceme pomôcť byť naozaj šťastným. Tvoja prvá rodina si to tiež priala. Spomínaš si na to, ako ti tvoji rodičia povedali, že chcú aby si vyrástol a aby si bol šťastný?“
Benjamín si spomenul na tieto slová, ktoré mu povedala mamička Medvedíková.
„Nik ti nezakazuje byť u nás šťastným, Benjamín,“ povedala Zuzka. „Ak by som ja bola tvojou pôvodnou mamičkou, tiež by som si veľmi priala, aby si mal rodinu a aby si bol šťastný.“
„Myslím, že si mal v poslednej dobe dosť problémov, Benjamín,“ povedal Róbert. „A tiež si myslím, že sa nám snažíš povedať, že si nie si adopciou celkom istý. To je v poriadku.“
„To je v poriadku?“ spýtal sa Benjamín. Bol veľmi prekvapený.
„Áno. Chceme, aby si bol naším synčekom. Niekedy si musíme byť niečím istí aj za teba.“
Počas nasledujúcich dní sa veľa vecí zlepšilo. Betty prišla navštíviť Benjamína a Benjamín sa stretol s jej novými rodičmi. Vyzerali byť veľmi milí a dobrí.
Keď bola Betty sama s Benjamínom v jeho izbičke, spýtala sa ho, či si pamätá na mamičku a otecka Medvedíkových a na problémy v ich pôvodnej rodine.
„Pravdaže áno,“ odpovedal Benjamín.
„Zuzka a Róbert sa na to nehnevajú?“ opýtala sa.
„Nie,“ povedal Benjamín. „Rozumejú tomu.“ A usmial sa.
„Kedy pôjdeš k sudcovi kvôli adopcii?“ spýtala sa Betty.
„Myslím, že o pár mesiacov,“ povedal Benjamín.

Porozprávajme sa teraz o tom, ako si sa cítil ty po tom, čo si sa nasťahoval k svojej novej rodine.

1. Zdal sa ti tvoj nový domov na začiatku čudný?
2. Čo presne sa ti zdalo byť čudné?
3. Bolo toto obdobie po nasťahovaní pre teba ťažké?
4. Prečo si myslíš, že sa toto stalo?
5. S kým si hovoril o tomto ťažkom období?
6. Rozumela tvoja nová rodina tomu, že to je pre teba ťažké?
7. Pomohla ti tvoja nová rodina porozumieť tomu, prečo je to ťažké?
8. Sú tieto ťažké časy už za tebou?

8. kapitola
Benjamín dostáva nové meno a novú rodinu

Benjamín sa trápil, ako súd rozhodne. Čo ak sudca povie nie? Čo ak ho už Novákovci nebudú chcieť po všetkých týchto ťažkostiach? Čo ak on sám zmení svoj názor? Spomínal si na to, ako sudca rozhodol o tom, aby Benjamín už viac nebýval s mamičkou a oteckom Medvedíkovými. Sudcovia musia byť hrozivý, myslel si.
Pani Mladá prišla navštíviť Benjamína a vysvetlila mu, že všetky medvieďatá sa trápia kvôli súdu. Povedala, že sudcovia sú veľmi milí a že nikdy nebránili adopcii medvieďat. Niekedy je pre sudcov veľmi ťažké rozhodnúť a niekedy možno rozhodnú i tak, že sa to medvieďatám nepáči, no adopcia nie je taký prípad. Novákovci povedali, že nezmenili svoj názor a že si veľmi prajú, aby bol Benjamín ich synčekom. Benjamín si tiež veľmi prial stať sa ich synčekom a bývať s nimi, až kým nevyrastie.
Konečne nadišiel deň, keď šiel Benjamín aj so svojimi novými rodičmi k sudcovi. Benjamín sa pekne obliekol, podobne aj Zuzka a Róbert. Pani Mladá ich už čakala na súde. Sudca vyzeral šťastný.
„Chceš bývať s Novákovcami a chceš, aby boli Zuzka a Róbert tvojimi novými rodičmi?“ opýtal sa sudca Benjamína.
„Áno,“ odpovedal Benjamín.
„Chcete, aby bol Benjamín vašim synčekom?“ opýtal sa sudca Novákovcov.
„Áno, pravdaže,“ odpovedali spoločne.
„Dobre!“ povedal sudca. „Benjamín, tvoje meno je odteraz Benjamín Novák a máš novú rodinu!“
Benjamín sa usmial. Všetci sa potom spoločne vrátili do jaskyne.
„Poďme spoločne na prechádzku do lesa,“ povedala Zuzka. Šli teda. Benjamín sa rozpamätal na prechádzky v lese s mamičkou a oteckom Medvedíkovými. Spomenul si na ťažké časy, ktoré prežil v starej jaskyni. Spomenul si tiež na svoju prvú prechádzku so Zuzkou a Róbertom a na to, ako sa vtedy rozplakal. Vedel, že je v poriadku mať takéto spomienky. Povedal: „Pamätáš si na našu prvú prechádzku v lese, mamička?“
Zuzka sa usmiala, chytila ho za ruku a povedala: „Pravdaže si pamätám.“
„Všetci máme veľa spomienok,“ povedal Róbert. „Som tak veľmi rád, že si naším synčekom,“ dodal.

„Prežijeme spolu veľa krásneho,“ povedala Zuzka. „No prídu aj ťažké časy a problémy. Ale vždy sa budeme snažiť pochopiť jeden druhého a problémy budeme riešiť spoločne. To znamená byť rodinou.“ Benjamín sa usmial. Cítil sa bezpečne. Pochopili. Benjamína potom už boleli labky. Róbert ho teda vzal na ruky, doniesol ho späť do jaskyne, kde si všetci spoločne sadli k večeri.
A toto bol príbeh o tom, ako medvedík Benjamín prišiel do novej rodiny.

KONIEC

A teraz dokončime aj tvoj príbeh.

1. Ako si sa cítil keď si išiel na súd?
2. Mal si strach?
3. Zmenilo sa tvoje meno?
4. Ako si sa cítil s novým menom?
5. Hovoril si so svojou novou rodinou o tom, ako si sa cítil?
6. Sú v tvojej novej rodine nejaké problémy?
7. Majú všetky rodiny problémy?
8. Rozumie tvoja nová rodina tomu, že každá rodina má problémy?
9. Podeľ sa o pekné zážitky zo svojej novej rodiny.

A toto bol príbeh o tom ako prišiel .......................... ( meno dieťaťa) do novej rodiny!

Poďakovanie:
Knižka bola preložená do slovenského jazyka vďaka láskavému zvoleniu autorky „amerického originálu“.

Dodatok:
V našej krajine (na Slovensku) sa niektoré veci označujú inak ako v Spojených štátoch amerických. Náhradný domov by v našich podmienkach mohla byť napr. profesionálna rodina alebo detský domov (skupina). „Náhradná mama“ by v našich podmienkach mohla byť profesionálna mama alebo vychovávateľka v detskom domove. Oddelenia na ochranu detí by v našich podmienkach mohli byť oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny (pracujú tam sociálne pracovníčky/sociálni pracovníci).