SRDCE EDMONDO
Srdce Edmondo
Autorka textov: Zuzana Mojžišová
Autorka ilustrácií: Alexandra Michalíková
Technicky
pomáhala upraviť: Katarína Hriňová, Návrat
Bolo jedno srdce a volalo sa Edmondo. Prišiel k nemu chlapec Adam a opýtal sa:
„Môžem do teba vojsť? Niekedy
sa mi zdá, že ma nikto nemá rád a ty tu len tak prázdne postávaš.”
Edmondo bol rád, že si ho niekto
všimol.
„Pokojne do mňa vojdi, budem rád,” povedal Edmondo Adamovi.
Adam vhupol do srdca a bolo im spolu
fajn.
Potom sa objavila Eva a tiež sa chcela dostať do srdca. Edmondo súhlasil.
O pár dní neskôr sa ozvalo jemné
zaťukanie na dvere. Edmondo otvoril. Pred srdcom stála štíhla siamská mačka s krásnym menom Asja.
„Och, som
šťastná, že ste ma vôbec počuli,” mňaukla Asja. „Neviem klopať moc hlasno, mám na rukách také vankúšiky a tie
vôbec nebúchajú,” mačka otrčila labky srdcu rovno pod nos.
„Mám vycibrený sluch, všetko začujem, milá Asja,”
ubezpečoval ju Edmondo. „Ideš ku mne?” opýtal sa jej.
„Smiem?” nesmelo vrkla Asja.
„Samozrejme.”
Mačka
vošla do srdca.
Po nej zavítali Marienka, Janko, spevák Vincent, Kleopatra, dokonca krotký mäsožravý
dinosaurus tyranosaurus rex.
„A ty si sa sem ako dostal?” pýtali sa ho.
„Nestihol som vyhynúť,” povedal
tyranosaurus, vošiel dnu a bol nesmierne spokojný, že konečne má kde hlavu zložiť.
Lenže to nebol koniec.
Dokvitli aj Mária, Edita, Kveta, Riki, Miki. A kosačka. Tá stále len cez okienko do srdca nazerala, či sa tam tí
vnútri dosť dobre majú.
Edmondo sa trochu bál, aby ho neporezala. Keď kosačka konečne vošla dnu, splynula s
ostatnými. S Adamom, s Evou, s Asjou, s Marienkou, s Jankom, so spevákom Vincentom, s Kleopatrou, s tyranosaurom
rexom, s Máriou, s Editou, s Kvetou, s Rikim aj s Mikim. Srdce Edmondo malo slastný pocit, že je plné na
prasknutie.
Uprostred noci čosi zadunelo, zem sa chvela pod ťažkými krokmi obrovitánskeho tvora. Edmondovi
stuhla krv v žilách, keď sa priamo pred ním zastavil obor veľký ako najvyššia hora a hromovým hlasom sa
opýtal:
„Pustíš ma dnu, srdce?”
Edmondo sa chcel obrovi pozrieť do očí, kým mu odpovie, ale nedovidel mu ani na gombíky košele.
„Nemôžem,”
povedal smutne Edmondo. „Však by som pukol.”
„Prosím,” prosíkal obor.
„Si príliš veľký. Ak sa mi niečo
stane, kam pôjdu všetci tí, čo vo mne sú? Kam by šla Asja alebo spevák Vincent?”
„Prosííím!” nedal sa odbiť
obor.
„No dobre,” povedal Edmondo. Zavrel oči a snažil sa na nič nemyslieť. Dúfal, že ho to aspoň nebude
priveľmi bolieť, keď do neho obor vojde a roztrhá ho. Edmondo bol statočný.
Triasol sa síce, ale na obra sa milo usmieval:
„Poď dnu.”
„Ďakujem ti, srdiečko,” šepol obor dojato a
vkročil do srdca.
Edmondo očakával bolesť, praskanie, trhanie, krik. Ale nič také sa neudialo.
Aké
prekvapenie!
Srdce sa pozrelo dnu. Boli tam všetci. Aj Adam, aj Eva, aj Asja, aj Marienka, aj Janko, aj
spevák Vincent, aj Kleopatra, aj tyranosaurus rex, aj Mária, aj Edita, aj Kveta, aj Riki, aj Miki, aj kosačka a
aj – obor.
„Vitaj medzi nami,” povedal mu Edmondo.
